Otec a dieťa

A tak, keď som si položil tieto otázky, úplne som sa do seba stiahol, hľadal úplné ticho a pohľadom som nazrel do svojho vnútra, čo to so mnou robí. Ten obraz bol a stále je, veľmi, veľmi ťaživý a nedá mi , nepodeliť sa oň s Vami. Ak niekto len okrajovo vníma historické fakty a k tomu si pridá vlastné poznanie a skúsenosti, vie používať sedliacky rozum, predpokladám, že ak bude k sebe úprimný a ľahostajnosť nechá nepovšimnutú , dôjde k mnohým spoločným záverom. A toto poznanie, ma zasa priviedlo hľadať odpoveď na otázku môjho syna : " To chceš naozaj, aby som žil v týchto podmienkach? " Moja odpoveď znie: " Určite nie!" A teraz si môžme povedať eufória, sladké reči, zajtra si nebudeš pamätať, čo dnes hovoríš , príde strach, že mocní, že drzí a všetko a všetci , čo slepo bažia iba po dosiahnutí moci a peniazoch, ťa zničia, budú ti škodiť, že okolie ti bude ťukať na čelo a povedia blázon ... Ale keď ozaj úprimne, a v to verím, prejdeš cez všetky tieto myšlienky a pocity , prídeš k poznaniu, ak si poctivý k sebe samému , uvedomíš si , že si v prvom rade otec.

A tieto články a táto snaha nie je o ničom inom iba o otcovstve. Keby otec vedel, v ktorú hodinu príde zlodej, nestrážil by? A otec nevie, kedy príde, človek, skupina, ktorá sa rozhodla kradnúť, klamať, podvádzať. Ale otec vidí, cíti, vníma kedy prichádza niekto,alebo niečo čo jeho a jeho rodinu oberá o pokoj, či spokojnosť.