Spoločenstvo otcovAby sa každý otec, svojmu dieťaťu do očí pozrieť mohol!

Byrokracia u nás je vlastne aristokracia.

Publikované 19.12.2013 v 18:29 v kategórii Mám názor, prečítané: 149x

Nemám rád keď s len hovorí a nič nerobí. Každá nová metla je odhodlaná zametať lepšie a efektívnejšie ako tá predošlá. Ak ale nie je dôkladná, ak len tak preletí po povrchu a nie je ochotná ísť do podstaty, že je potrebné vymiesť každé smietko aj to v kúte aj to pod skriňou, či gaučom skončí ako tie predošlé. Ich hodnotenie je mizerné, nikto nejde do hĺbky.

Tak kde je tá hĺbka, ty premúdry , poviete si. Možno to tak vyzerá, ale jednoducho už len odmietam mlčať a držať hubu a krok, keď vidím, že „to“ kráča do bezodnej jamy. Mám sa spýtať či chceme dopadnúť ako Gréci? Ok, tak sa pýtam, chceme to?

Ak chceme pokračovať ďalej navrhujem Vám prečítať si dva príbehy, prvý je o čínskom zlatníkovi a druhý a indickom kupcovi opíc.

A tak pán Premúdry sa stal mocným mužom a má moc meniť a zasahovať do systému štátu. Keďže je iba sedliakom, skúsme sa pozerať na jeho kroky očami, človeka, ktorý porovnáva jeho víziu z praxou, prípadne možnou realizáciou.

1. Jednoznačne ak mám dlh musí ísť preč všetok luxus . Všetko, čo je luxusom a dá sa výhodne predať sa predá.

2. Služobný aparát sa musí zredukovať na minimálnu možnú mieru. Združenie kompetencií, zníženie platov, resp. zníženie počtu služobní s služobníkov.

3. Prehodnotenie nákupov a investícii, zastavenie všetkých akcií, ktoré nie sú perspektívou pre prinášanie príjmov do pokladne, resp. aj ich ak na ich realizáciu nie sú prostriedky.

4. Podpora všetkých aktivít, ktoré sú schopné priniesť príjem do pokladne. Nielen sadzbu a výber dane, ale hlavne podporné podmienky rozvoja výroby a služieb. Čím väčší obrat tovaru a služieb tým väčšie príjmy. Je jasné, že u bohatého gazdu sa má aj paholok dobre, alebo bohatý štát má bohatých obyvateľov. ( U nás sa šliape intenzívne po hmotných, ale neuveriteľne po duchovných hodnotách ľudí.)

Ad 1. Ako by sa Vám páčilo, keby človek, ktorý Vám dlží tisíce, sa preháňal na luxusnom aute a býval v ešte luxusnejšej vile? Naozaj sa zabávam na tom ,ako štát proklamuje , že bude dôsledne vymáhať dane, ako založil daňovú kobru, čo je všetko super, ale je pritom sám dlžníkom a správa sa ďalej ako keby ten dlho bol niekoho iného a niekto iný ho má povinnosť riešiť. Navrhujem aby daňovú licenciu musel zaplatiť každý kto sa podieľa na tvorbe národného dlhu. Je morálne úplne zvrátené, že dlžník, kričí chyťte dlžníka. Páni ste štatutárnymi zástupcami tohto štátu, máte obrovskú ochranu ako ústavní činitelia, ale máte aj hmotnú a morálnu zodpovednosť, za nás za občanov tohto štátu. Nás nútite si uťahovať opasky, zaťažujete nás daňami a ich licenciami, ale u Vás nič podobné nevidieť. Čo sa čo máte vyvážať na najdrahších autách a pôsobiť v drahých budovách a brať takéto platy , keď Váš zamestnávateľ, keď Vaša firma má dlh ? Nútite ostatných žiť na hranici chudoby a poviete, že neboli dosť šikovní, že sa neučili v škole? Oni sú Vaši voliči páni a dámy, oni od Vás očakávali a očakávajú, že im vytvoríte podmienky na život, ale oni živoria. Váš a náš štát a Vy jeho predstavitelia sme zadlžení až po uši, máme sekeru 37 miliárd a verte, že nikoho nezaujíma, ako sme k nej prišli, ani kto to spôsobil, ale ako to zaplatíme. A namiesto toho, aby ste ho znižovali, riešite ako obísť dlhovú brzdu. Tak už dosť páni, hovorí občan a Váš spoludlžník a ideme to zastaviť. Ideme predať všetok luxus a to rýchlo, kým ešte existuje niekto kto to kúpi. Nerozumiem to sa správate aj vo svojich rodinách takto?

Takže predávame luxus.

Ad 2. Keď prídete do Bratislavy a počúvate ľudí, ktorí sedia na káve alebo obedujú, počujete ako riešia neuveriteľné veci, eurofondy. Všetci sú posadnutí peniazmi zadarmo, stačí napísať dobrý projekt. Počujete ako riešia bežné veci života. Choďte si sadnúť na kávu do Sabinova, alebo Michaloviec a vypočujete si úplne iné veci, ako keby sme ani neboli v 21.storočí. Vážne si myslíte, že tí ľudia môžu za to v akej sú situácii? A aj keby si za mnoho mohli sami niektorí, prečo nemáme riešenie pre aj ich situácie?

Úradník je od slova úrad. Služobník je od slova služba. Kedysi boli názvy úradníkov viazané na službu , ktorú vykonávali. Bolo by myslím veľmi výchovné, keby mali dnešní úradníci v názve zvýraznene slovo služba, radca, pomocník a pod. Je to obrovský rozdiel byť obslúžený inde ako na Slovensku. Niečo sa muselo stať, že dnes úradník mimo Slovenska, si váži svoje miesto a chápe, že je delegovaný stránke, človeku, ktorý príde za ním so žiadosťou o službu, poslúžiť.

A keď si porovnáte priemerný plat vo verejnej správe a v inom odvetví zistíme zaujímavú skutočnosť.

Na Slovensku pracovalo na úradoch zhruba 350 tisíc ľudí, teda o takmer 1800 viac ako rok predtým. Minuli sme na nich 3,5 mld. €, teda o 88 mil. € viac ako v roku 2009. Dobrá správa je, že sa medziročne znížil počet neobsadených miest, teda mŕtvych duší, až o polovicu – „len“ na takmer 7700, čo pri priemernej mzde vo verejnej správe za minulý rok vo výške 827 € to predstavuje „len“ o niečo viac ako 6,3 mil. € minutých zbytočne. (ANALÝZA ZAMESTNANOSTI A ODMEŇOVANIA VO VEREJNEJ SPRÁVE V OBDOBÍ ROKOV 2010 AŽ 2012, Inštitút hospodárskej politiky, http://www.ihp.sk/analyzy/IHP-Analyza_zamestnanosti_a_odmenovania.pdf)

Nie nechcem porovnávať, len chcem ukázať, že to vôbec nie je málo. Často sa totiž stretnete s nevôľou vykonať službu, lebo človek nie je motivovaný, vykonávať svoj úrad k spokojnosti. Teda ak by nemali byť frustrovaní platom, mali by byť schopní vykonávať svoju službu.

Možno zdĺhavo, ale potreboval som sa dostať k podstate. Celá úradná armáda nerieši problémy ľudí, z ktorých daní žijú v takej miere, aby žiť na Slovensku bolo kvalitným zážitkom. Armáda 350 000 ľudí sa stará o 5 miliónov. To mi vychádza že na 15 ľudí je jeden úradník. Je to veľa alebo málo? Ak by každý úradník mal na starosť 15 mien a robil by svoju prácu zodpovedne muselo by sa nám žiť vynikajúco, nemyslíte? Ja si myslím, že áno. Budem ťažký pragmatik, pretože tento štát si nemôže dovoliť živiť armádu 350 000 ľudí. Čo takto sedliacky vzorec. Za 1 hod by som mal vybaviť minimálne troch ľudí, za 8 hodín práce teda 24. Priemerne na spracovanie agendy potrebujeme 1/3 času zo služby, tak ak máme 5 pracovných dní a máme 3,5 stránkových dní ,mal by som vybaviť 84 žiadateľoví týždenne. Teda napr. v takej sociálnej poisťovni by to mali byť 14 zamestnanci.

Príklad. Sociálna poisťovňa so 4300 zamestnancami vybavila cca 60000 žiadostí za rok. 60000 žiadostí / 250 pracovných dní , je 240 žiadostí na deň / 8 pracovných hodín je 30 žiadostí na hodinu. A teraz si predstavte, že 4 300 zamestnancov sa zaoberá 30 žiadosťami. Teda jednou žiadosťou sa zaoberá 143 zamestnancov. Viete si predstaviť, že by ste to mali platiť? Viete si predstaviť, že by ste mali obchod a 143 Vašich zamestnancov by vybavovalo 30 zákazníkov? Ak je priemerná mzda 5,30€ na hodinu, za vybavenie 30 zákazníkov za hodinu zaplatíte 759€. Pri priemernom pomere mzdových nákladov z celkových a pri priemernej miere zisku si vypočítajte objem predaja, alebo výroby , ktorý by museli vytvoriť 30 zákazníci, aby ste uživili 143 zamestnancov.

Viem, že je to jednoduchá úvaha, ale keď ju budete komplikovať akýmkoľvek spôsobom, nedopracujete sa k počtu 350 000 ľudí. To je neúnosný stav. Platy úradníkov musia byť naviazané na efektívnosť a ich počet aj platy musia byť pevne zviazané nezvyšovať deficit a dlh tejto krajiny. Ak doma nemáme na novú chladničku, tak nebude. Ak nemáme plat na úrovni európskeho priemeru tak taký nebude a ak musí byť , tak bude musieť konkrétny počet úradníkov zvládnuť objem stránok, bez toho aby sa zvyšoval štátny dlh. Budeme žiť na čo máme, a nie podľa toho, čo raz budú splácať naše deti !

Komentáre

Celkom 0 kometárov

  • Neregistrovaný uživatel

    Meno: Prihlásiť sa

    Blog:

    Obsah správy*:

    Kontrolní kód*:
    Odpovedzte na otázku: Čo je dnes za deň?